Rok na stavbě u Františka: Od projektu po sádrové omítky

Pri kúpe pozemku sme mali možnosť vybrať si parcelu umiestnenú bližsie k ceste, alebo vzdialenejšiu, kde by sme mali benefit väčšieho súkromia. Nakoniec sme zvolili tú vzdialenejšiu parcelu, pretože pocit súkromia bol pre nás dôležitejší. Náš pozemok teda na začiatku tvorí príjazdová cesta o šírke 5 metrov. Na konci tejto, zhruba 25metrov dlhej príjazdovej cesty už je plánovaný náš domček, o rozmere 7x16 metrov a za ním už je len dlhá záhrada, o výmere cca 700 m².

Pri výbere projektanta by som sa už neriadil najlacnejšou ponukou, ale zvolil by som si niekoho skúsenejšieho. Zároveň by som si dal vypracovať aj realizačný projekt, pretože v mojom prípade som za tých 900 eur mal len projekt k stavebnému povoleniu. V projekte sa našlo aj zopár chybičiek, ktoré sa pri výstavbe museli riešiť (absencia okien na schodisku, chýbajúce kontralaty vo výkrese strechy, ...), no priebežne sme to zvládli a k žiadnym väčším chybám či problémom neprišlo.

Samotnú stavebnú búdu, resp. plechovú garáž som si doobjednal až po výkopových prácach. Umiestnil som si ju nižšie od stavby, kde sa už velký ruch neočakáva a nemala by nikomu vadiť. Predtým bolo nevyhnutné pripraviť podložie pod takúto búdu, vyrovnať zeminu a podsypať makadamom, aby sme v nej nemali blato. Na rohy som umiestnil betónové dlažobné kocky a po osadení búdy je dobré ju zafixovať do zeme. Silný vietor totižto dokáže takúto búdu nielenže posunúť, ale aj prevrátiť.

Následne sme si pomocou špagátu a značkovacieho spreja kompletne naznačili tvar aj smer základových pásov (viac sa nám ale osvedčilo vápno, ktoré malo lepšiu viditeľnosť). 

Pre bagristu to nebolo úplne ideálne, pretože pôdorys domu mal len 7x16 m a spolu s vozidlom na odvoz vykopanej zeminy sa museli dobre koordinovať, aby si navzájom neprekážali a zároveň aby nepoškodili už vykopané pásy. Nakoniec to ale zvládli a základy boli hotové za jeden deň. 

Keďže stavba sa nachádza na mierne svahovitom teréne, po dĺžke domu sme museli urobiť jeden kaskádový skok, aby nebolo potrebné základ debniť nad zemou. Prestupy som do základov neumiestnoval žiadne, keďže nad základmi ešte malo nasledovať 5 radov DT tvárnic a tak prestupy pre vodu, elektrinu a odpady stačí zabezpečiť až v týchto tvárniciach (keďže budúci terén okolo domu bude siahať po tretiu DT tvárnicu).

Betónovať pasy sme začali od najvzdialenejšieho rohu domu a odtiaľ sme postupne hutnili betón do roviny a postupovali po všetkých častiach výkopov. Celkovo sme nakoniec spotrebovali 46 m³ betónu

Prvý rad je najdôležitejši a preto je potrebné ho položiť správne v rovine. Následne je kladenie strateného bednenie celkom rýchle a je dobré mať aspoň dvoch ďalších ľudí, ktorí DT tvárnice podávajú. Po položení prvého radu DT tvárnic sme si predvŕtali diery do základových pásov aby sme mali kam vložiť roxory pre vertikálnu výstuž

Všetky škáry, cez ktoré by mohol pretiecť betón je potrebné zatesniť, my sme ich vypenili PUR penou. Ďalej sme už mohli objednať betón a zaliať DTčka. Ak by ste mali betónovať viac ako 5 radov DT tvárnic, je lepšie to spraviť na dvakrát, pretože tlak betónu na steny spodných DT tvárnic by ich mohol roztlačit a spôsobiť prasknutie. 

Betonáž základové desky nám šla celkom dobre a tentokrát sme spotrebovali 20 m3 betónu. Keďže sme už mali takmer letné počasie, bolo dôležité betón jemne polievať už hneď po zaliatí a pravidelne to opakovať niekoľko krát denne.

Pri mojom pôdoryse 6,1 x 12,7m murovanie išlo celkom dobre, palety sme mali navozené na základovej doske a teda nosenie a kladenie bolo pohodlné. Druhý a ostatné rady sa murovali tenkovrstvovým lepidlom, nepoužívali sme original murársku lyžicu ale obyčajné hladidlo s hrebeňom.

Priznám sa, že vo fáze plánovania domu som netušil, ako bude v mojom prípade realizovaná stropná doska. Prichádzalo do úvahy viacero možností, vo finále som sa rozhodoval medzi keramickým a monolitickým stropom. 

Na debnenie stropnej dosky a naviazanie železa som si zavolal chlapov, ktorí s tým bežne pracujú, nebolo by totiž v mojich možnostiach vykonať túto prácu svojpomocne. Za 3-4 dni boli všetky práce hotové a mohol som volať do betonárky.

Realizácia venca mi pred debatou so strechármi vôbec nebola jasná, pretože väčšina domov má veniec vodorovný. V mojom prípade, keďže mám šikmú strechu, bolo treba debniť v sklone a zároveň sme museli v osi domu pripraviť na venci priestor na nosný trám ( o hrúbke 20x30cm). Trám bol položený aj na dvoch nosných stĺpoch, ktoré boli postavené a vybetónované zo stĺpových tvárnic a smerovali od základových pätiek cez 1.NP až na 2.NP.

Musím uznať, že rekuperácia nám pomohla dostať vlhkosť novostavby do normálnych hodnôt. Keď vezmeme do úvahy, že omietky sa robili v apríli, poter koncom mája, rekuperácia spolu s podlahovým kúrením bola uvedená do prevádzky začiatkom augusta, tak v septembri sme už mali hodnotu vlhkosti stabilne na úrovni okolo 55 %.

Kriticky trochu musím uznať, že hlavne v noci spôsobuje drobný šum, akoby nekonečného vlaku, no to už je len o zvyku a napriek tomu to za to stojí.

Túto časť sme nemali takmer vôbec premyslenú a riešili sme to za pochodu. Vďaka nášmu šikovnému elektrikárovi sme ale na nič nezabudli a dopadlo to dobre. Tipy, na čo nezabudnúť pri elektrických rozvodech si prečítajte tu.

Sústredil som sa iba na betónové žumpy, pretože za to obdobie, čo som aktívnejšie sledoval rôzne blogy a stavbárske portály, som z fotiek mal možnosť vidieť, čo príroda dokáže urobiť s plastovou žumpou. Nakoniec som si zvolil jedného z poľských výrobcov, pretože v susedstve už s nimi mali skúsenosť a žiadny problém s netesnosťou či presakovaním nezaznamenali.

Tento poľský výrobca mal oproti iným dodávateľom tú výhodu, že stropná doska bola na vaňu lepená lepidlom a nie PUR penou, ako som to videl v iných prípadoch.

Bola to ďalšia dilema, kde som sa nevedel rozhodnúť. Nakoniec voľba padla na striekanú penu. S prekvapením som zistil, že existuje hneď niekoľko typov takejto izolácie

Kanadská pena - bola asi o 40% drahšia ako obyčajná PUR pena, no oproti nej mala lepšie vlastnosti (hlavne čo sa týka vlhkosti, ktorej sa vie zbaviť a vysušiť sa, bez degradácie izolačných vlastností).

Počas dokončovacích prác v dome som sa nevyhol rôznym poškodeniam stien, či už preliačenín od opretého rebríka, či nárazov z prenášaných predmetov, atď. Pred samotným maľovaním som si prešiel stenu po stene a každé poškodenie som si so špachtľou opravil sadrovou hmotou. Ak to bolo potrebné, prebrúsil som to ešte brúsnou mriežkou a po premaľovaní to bolo na nepoznanie. Vtedy som si uvedomil, že toto je hlavná prednosť sadrových omietok a ocenil som túto vlastnosť.

Děkujeme Františkovi za jeho články a těšíme se na pokračování.