Realizácia poteru
Už od začiatku výstavby domu som premýšal a snažil sa vyriešiť dilemu, či zvolím cementový alebo anhydritový poter. Referencie od stavebníkov a známych, od ktorých som sa snažil získať informácie mi vôbec nepomohli. Ten, kto použil cementový poter, bol s ním spokojný, ten, kto použil anhydrit, bol taktiež spokojný. Vzhľadom na to, že v dnešnej dobe sa dbá na každý detail a stavebné materiály sa volia, aby boli čo najkompatibilnejšie, som sa prikláňal k anhydritovému poteru.
Anhydritový poter mal podľa mojich zistení tieto kľúčové vlastnosti: rýchlejšie sa zohreje a prenesie teplo, svojou tekutosťou jednak dokonale obopne rúrky podlahového kúrenia a minimalizujú sa tak vzduchové medzery a straty pri vykurovaní, stačí menšia hrúbka, ako pri cementovom potere a veľa sa komentovala aj jeho rovinnatosť a vodorovnosť po zaliatí a zatuhnutí. Jeho cena je ale vyššia ako pri cementovom. Keďže som pre náš domček chcel to najlepšie, u dodávateľa som si objednal tento anhydritový samonivelačný poter.
Nasledovala obhliadka stavby ich pracovníkom, kde som dostal za úlohu zabezpečiť isté miesta podlahy, aby nám poter nezatiekol. Konkrétne išlo o komínový otvor na 2.NP, kastlík pre vzduchotechniku, schodisko, priestor pod krbom a priestor pod sprchovým kútom. Bolo potrebné tieto miesta poriadne zadebniť, aby tekutý poter nepretiekol.
Takisto bolo potrebné zabezpečiť aj miesto pod budúcim krbom, pretože sadrový poter nie je vhodný pod tažšiu krbovú vložku. Miesto pod krbom som neskôr vybetónoval za pomoci suchého betónu, v plnej výške 25cm, prakticky od základovej dosky. Posledné najdôležitejšie miesto, ktoré bolo treba zabezpečiť, bol okraj schodiska na 2.NP. Ako som už spomínal v predošlom článku, polystyrén sa nekládol po celej šírke, ale vynechávalo sa tam zhruba 20cm, keďže v tých okrajových miestach sa bežne kotví zábradlie.
Z presne narezaných dosák som si v rovine navŕtal a umiestnil debnenie okolo schodiska. Do toho priestoru som si uložil ešte fóliu, ktorá mala taktiež zabrániť pretečeniu poteru. Zadebnenie kastlíkov bolo jednoduchšie, tie sa dali zafixovať skrutkami do seba a klincami do steny. Prípadné škáry je dobré ešte zapeniť PUR penou. Samozrejmosťou bolo povysávať všetky nečistoty z celeho povrchu systémovej dosky.
Existovalo ešte jedno miesto, nad ktorým som dlhšie uvažoval, a nebol si vôbec istý, ako ho zabezpečiť - priestor pod tepelným čerpadlom. Váha takéhoto čerpadla vrátane integrovaného 180L zásobníka na teplú vodu môže byť aj vyše 300kg, a práve pod ním šlo množstvo rúr.
Bál som sa, že to miesto by časom mohlo klesnúť, keďže polystyrénu tam kvôli množstvu rúr nebolo veľa. Nakoniec som to miesto ešte vystužil viacerými vrstvami siete, ktorá bola zafixovaná do okolitých miest v podlahe či stene. Akonáhle som mal všetky tieto miesta zabezpečené, volal som firmu na realizáciu poteru.
Nakoniec z toho bol cementový samonivelačný poter
Firma mi deň pred realizáciou volala, že ich dodávateľ sadry momentálne nemá dostatok zásob a tak to buď musíme preložiť, alebo mi môžu prísť urobiť cementový samonivelačný poter. V podstate išlo o to isté, akurát namiesto sadry bol hlavnou zložkou cement. Súhlasil som, pretože takisto to bol samonivelačný poter, ktorý sa vyleje do roviny a dokonale obopne podlahové rúrky, a navyše cementový poter je pevnejší a odolnejší. Hrúbka poteru v celom dome bola cca 4-5cm nad systémovou doskou (celkovo poter tvoril zhruba 6-7cm, ale 2cm sú zatečené v systémovej doske).
Pracovníci dorazili ďalšie ráno, kde som im odovzdal stavbu a ja som mohol odísť. Poobede bolo všetko hotové, akurát mi pracovník zdelil dôležité inštrukcie - nechodiť do domu najbližšie 3 dni, neotvárať okná ani dvere, aby poter mohol pokojne plynule počas týchto najdôležitejších troch dní začat zrieť.
Vrámci poteru, som mal v cene aj prebrúsenie poteru, a po pár týždňoch, keď poter bol suchý, som si objednal túto službu a bol som za to rád.
Náklady
| Název položky | Cena |
|---|---|
Cementový samonivelačný poter 123m2 | 52 000 Kč |
| Celkem | 52 000 Kč |
Sdílet 
